Iste všetci dobre viete, že tento rok sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji konali na Slovensku. S priateľmi sme veľkí fanúšikovia a preto sme sa rozhodli zažiť atmosféru majstrovstiev na vlastnej koži. Slovensko bolo vrámci A skupiny umiestnené do Košíc, a tak sme spojili športový zážitok s poznávacím výletom východoslovenskej metropoly.
Lístky sme si kúpili ešte v decembri. Tešiť sme sa mohli na zápas Slovensko – Francúzsko a Slovensko – Veľká Británia. Záujem bol enormný a preto sme mali obrovskú radosť, že sa nám vôbec lístky podarilo zohnať. Náročné bolo tiež zaobstarať si hotel, ktorý nielenže spĺňal podmienky bezbariérovosti, ale bol najmä voľný. Komunikovali sme s viac ako siedmymi hotelmi, ale našťastie, ubytovanie sa podarilo nájsť v hoteli Košice s tak príznačným názvom.
Ceny boli síce vzhľadom k udalostiam prebiehajúcim v Košiciach naozaj premrštené, ale čo fanúšik neurobí pre nezabudnuteľný zážitok, všakže?
Cesta, hokej a atmosféra na hokeji
Z Bratislavy do Košíc sme sa vydali južnou trasou. Vyrazili sme v piatok 17.mája v skorých ranných hodinách, aby sme s prehľadom stihli zápas s Francúzskom o 16:15. Už o druhej sme parkovali pred hotelom. Stihli sme ešte krátkeho šlofíka, malé občerstvenie a hor sa do centra mesta v ústrety hokejovej atmosféry. Tá bola skutočne „majstrovská“. Všade sme stretávali veselých fanúšikov, áno, aj podgurážených. Oblečení a pomaľovaní boli najrôznejšími spôsobmi, spievajúci hokejové pokriky a hymny. Určite stojí za to spomenúť, že hneď prvý dojem z mesta bol veľmi príjemný a bezbariérový. Mesto bolo aj napriek prebiehajúcim majstrovstvám čisté.
Po príchode na štadión sme sa podrobili bezpečnostnej kontrole a následne na to sme vstúpili do košickej Steel Arény. Hala je zaujímavá svojou architektonickou železnou konštrukciou. Na poschodie, kde sa nachádzajú vyhradené miesta pre ľudí na vozíku, sme sa odviezli menším výťahom. Na úvod sme zažili menšie zmätky zo strany organizátorov ohľadne umiestnenia vozíkov. Samozrejme príliš veľký záujem, veľa predaných lístkov ale málo miest, museli sme sa potlačiť. Ako sa však hovorí, dobrých vozičkárov sa všade veľa zmestí.
V hale panovala neuveriteľná atmosféra. Ľudia skandovali, kričali, povzbudzovali, skákali a to sa zápas ešte ani nezačal! Prvý na ľad vstúpil maskot Macejko, neskôr rozhodcovia a hokejisti. Naša hra bola rýchla a výrazne lepšia ako hra Francúzov. Zápas skončil so skóre 6:3 pre Slovensko a tak bol opäť dôvod na radostné výkriky, spevy a skandovanie ešte dlho po zápase. Unavení z cesty sme sa po zápase pobrali do hotela, uložiť sa do čistých perín načerpať energiu na ďalší deň.
Staré mesto, Dóm sv. Alžbety a krásna spievajúca fontána
Dlhý výdatný spánok sme zajedli sýtymi raňajkami a takto oddýchnutí sme boli pripravení objavovať krásne Košice. Po upršaných dňoch prišli krásne slnečné, čo prialo našim úmyslom. Autom sme zaparkovali blízko starého mesta, bolo to neďaleko Steel Arény. Upravené chodníky, bezbariérové prechody, električky aj autobusy, to všetko praje ľuďom na vozíku. Boli sme skutočne milo prekvapení aj obrovskou promenádou starého mesta, ktorú lemovali desiatky reštaurácií, kaviarničiek, zmrzlinární, ťažké bolo vybrať si. Dych vyrážajúci Dóm svätej Alžbety a spievajúca fontána nás už len utvrdili v tom, že v Košiciach určite nie sme naposledy.
Okolo šiestej sme už opäť smerovali na štadión čo najlepšie povzbudzovať slovenských hokejistov v zápase s Veľkou Britániou. Ešte stále sme mali reálny postup do štvrťfinále, no aj napriek výhre slovenského tímu 7:1 sme už do ďalších bojov o medaily nepostúpili.
Výlet do Košíc na Majstrovstvá v ľadovom hokeji splnil naše očakávania. Videli sme dve krásne výhry nášho tímu a zažili sme neopísateľnú atmosféru na štadióne. Podľa môjho názoru sú slovenskí hokejoví fanúšikovia tí najlepší na svete! A to všetko sme mohli zažiť vďaka našim šikovným osobným asistentom a úžasnému bezbariérovému autu úpravného v ARESe s nájazdovou plošinou.
autor: Martin Rybarčák a Natália Turčinová