Už je to viac ako 15 rokov, čo som sa z východu Slovenska presťahoval do hlavného mesta za vidinou lepšieho života. Bratislava je známa ako miesto, kde sú vynikajúce pracovné podmienky. Miesto, kde sa dá vybudovať príjemné životné zázemie a v neposlednom rade miesto a mesto, ktoré je pre vozičkárov tou najlepšou voľbou.
Ja, človek na vozíku, ktorý už čo to „pobehal“ a videl, hodnotím Bratislavu v ohľade bezbariérovosti naozaj veľmi kladne. Najväčšou výhodou bolo už dávnejšie zaradenie bezbariérových kĺbových autobusov do premávky. Tie dnes tvoria už viac ako 84% celého vozového parku. Horúcou novinkou sú nové bezbariérové električky, ktorých sme sa po dlhých rokoch konečne dočkali. Nové električky spĺňajú najprísnejšie kritéria a európske normy. Ja sám som mal možnosť vyskúšať si cestu takouto komfortnou prepravou. Výhodou bol hlavne veľký priestor, vďaka ktorému je možné v električke prepravovať viacero vozíkov. Cestovanie novou električkou by som bez problémov prirovnal k metru, ktorým disponujú viaceré významné európske metropoly.
Som veľmi rád, že aj v Bratislave sa v dopravnej bezbariérovosti hýbeme dopredu. Dôležitý je však aj ľudský faktor, konkrétne vodiči bezbariérových autobusov a električiek, s ktorými sa dostávame do styku vždy, keď chceme cestovať a tým pádom využívať nájazdovú plošinu. Páni vodiči sú už na nás zvyknutí a väčšinou sa správajú veľmi profesionálne a ľudsky.
Každá karta má však dve strany a aj v Bratislave máme po mnohých stránkach bezbariérovosti ešte veľké medzery. Obrovským nezmyslom je množstvo bariérových chodníkov, ku ktorým síce vedie bezbariérová preprava, no keď vystúpite povedzme z autobusu na chodník, z chodníka sa už ďalej nedostanete, pretože nie je zrezaný a je veľmi vysoký. Elektrický vozík preto nemá šancu z neho zliezť. Samotné mesto nám vozičkárom neustále vytvára bojové podmienky.
Bratislava je momentálne na mnohých miestach rozkopaná a namiesto klasických prechodov pre chodcov často vedú cez rozkopané úseky len provizórne lávky, ktoré taktiež nie je možné s elektrickým vozíkom zdolať. Prednedávnom sa síce opravila cesta a nahodil sa nový asfalt, no keďže bola hrúbka asfaltu nižšia, ako toho predošlého, predtým bezbariérový prechod pre chodcov je aktuálne vozíkom nepriechodný. Vytvoril sa tam totiž schod, ktorý síce nie je obrovský, no aj po iniciatíve a pokusoch nebol vozíkom zdolaný. Spomínam Rázusovo nábrežie, ktoré je hlavnou tepnou do starého mesta.
Mesto by do budúcna mohlo pouvažovať o „euro kľúči“, ktorý by mohol vlastniť každý vozičkár v Bratislave. Euro kľúč je univerzálny kľúč a špeciálny zámkový systém, ktorý sa hromadne používa pre bezbariérové sociálne a technické zariadenia. Takto by sa mohlo zamedziť demolovaniu bezbariérových výťahov, rámp, alebo wc.
autor: Martin Rybarčák